Vzhľadom na svoju polohu bolo územie Slovenska dôležitou dopravnou križovatkou už v dávnej minulosti. V praveku a staroveku viedla cez tento región známa Jantárová cesta, v bývalom Rakúsku-Uhorsku to bola Magna via, kráľovská poštová cesta, vybudovaná v 16. storočí.

Vznik obchodných ciest cez karpatské hrebene (Rusínmi označované ako „plaje“) bol podmienený predovšetkým potrebou obchodovania a výmeny tovarov (víno, soľ…) medzi Uhorskom a Poľskom. Tak tomu bolo aj v Stakčíne a v doline Cirochy, kadiaľ prechádzala cesta do Poľska známa pod názvom Porta Rusica. Pôvodne viedla cez Sninu, Stakčín a Zvalu do poľského mesta Woľa Michova. Neskôr bola nad Stakčínom presmerovaná cez Ruské sedlo do mesta Cisna. Na tejto ceste sa mýto vyberalo už v roku 1667 v dnes už zaniknutej obci Zvala.

V rokoch 1863-65 došlo k oprave tejto cesty od Michaloviec až po Ruské sedlo.  Na rekonštrukcii sa podieľalo všetkých 34 obcí vtedajšieho Stakčínskeho služobného obvodu. Ročne spoločne odpracovali 2 836 dní so záprahom a 4 348 dní bez záprahu. Na ceste boli osadené nové kilometrovníky a stometrovníky, označujúce vzdialenosť z Michaloviec do Ruského sedla. Dodnes sa ich zachovalo iba niekoľko pod Ruským sedlom a v Stakčíne. V 18. a 19. storočí vzniklo ešte niekoľko plají cez horské hrebene, ktoré slúžili iba pre tunajších obyvateľov. Boli to plaje medzi Smolníkom a Solinkou, medzi Ruským a Smerekom, medzi Novou Sedlicou a Wetlinou a medzi Novou Sedlicou a Kňahiňou.

V rokoch 1945 až 1987 boli v úsekoch Pod Ruským sedlom zničených po prechode frontu opravené a upravené dva priepusty, bola realizovaná sporadická údržba cesty a napojená spevnená lesná cesta. Od roku 1988 neboli okrem základnej údržby realizované žiadne podstatné zásahy. V rokoch 1999 a 2000 bol na ceste zriadený turistický a cykloturistický chodník spolu s hraničným prechodom do Poľska. Na poľskej strane bol posledný pôvodný úsek tejto cesty, dlhý 200 metrov zakrytý asfaltom v roku 2005.

Zdroj: Ing. Miroslav Buraľ, Sme