Via (Porta) Rusica – karpatský plaj

Plaj“ je staré rusínske slovo, označujúce cestu do vnútra hôr, prekonávajúcu karpatské hrebene. Najvýznamnejšou cestou sninského regiónu je Via (Porta) Rusica vedúca z niekdajšieho Uhorska do Poľska cez Ruské sedlo.

Najstaršie nepriame údaje o tejto obchodnej ceste pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Z uvedeného obdobia máme k dispozícií dva zaujímavé zápisy z roku 1772 zo Stakčína: „Kdi bi sme na to statek i vozi mali, mohli by sme gak sol do Humenného, tak i wino do Polssczi wozit, a tak furmanyit“ a z Ruského: „Nebo tu draha jest do Polscej, furmanyime, wino a dohan polszkim kupczum wozime a tak peníze zarobljame.“

Z nich sa zároveň dozvedáme i druhu prepravovaného tovaru do Poľska resp. Uhorska. Podľa  ústneho podania sa mýto z uvedeného tovaru vyberalo v obci Ruské na kamennom moste, ktorý sa nachádzal pri dnes už zaniknutej murovanej cerkvi.

V 19. storočí sa dostal do popredia vojenský význam tejto cesty. V roku 1811 generálny štáb rakúskej armády vypracoval tajný materiál o obrane Karpát, súčasťou ktorého bol i návrh na obnovu ciest vojenského strategického významu. To tejto kategórie spadla i cesta z Humenného cez Sninu a Ruské sedlo do Baligrodu.

Rozsiahla obnova ciest z vojenských dôvodov v celých Karpatoch začala v polovici 19. storočia. Úsek tejto cesty od Stakčína po Ruské sedlo sa budoval v rokoch 1863-1865. Z jej výstavby sa zachovali tzv. Výkazy verejných prác v ktorý je zaznačené, koľko dní musela každá obec sninského regiónu odpracovať so záprahom (s koňmi a vozmi) a koľko dní bez záprahu (ručne). Pracovalo sa za jedno jedlo fazuľovej polievky na deň.

Správnosť rozhodnutia o rekonštrukcií tejto cesty z vojenských dôvodov sa potvrdila v období bojov prvej svetovej vojny. Počas tzv. Veľkonočnej bitky v Karpatoch v roku 1915, kedy boli ruskou armádou blokované železničné trate cez Lupkovský a Užocký priesmyk, sa táto cesta stala hlavnou zásobovacou cestou pre vojsko na východný front.

V období druhej svetovej vojny sa táto cesta stal medzinárodnou cestou medzi Maďarskom a Nemeckom. Územie tejto časti Slovenska totiž po tzv. Malej vojne pripadlo Maďarsku a Poľsko sa stalo súčasťou Nemecka. V sedle boli z oboch strán postavené colnice.

V súčasnosti sa v pôvodnom stave zachoval päťkilometrový úsek od konca zaniknutej obce Ruské do priesmyku Ruské sedlo. Prekonáva výškové prevýšenie 247 metrov (550 m n.m. až 797 m n.m.). Na trase je 16 zákrut, odvodňovacie jarčeky a niekoľko kamenných priepustov. Na trase môžeme vidieť i niekoľko kilometrovníkov z obdobia prvej Československej republiky.