Prvý doklad o obci Ruské pochádza z roku 1585, kedy boli tamojší obyvatelia prvýkrát zdanení daňou uhorskému kráľovi. Jej názov dokumentuje, že ju založili Rusíni.

Založená bola na území humenského panstva Drugethovcov. Ich majetkom, resp. ich dedičov bola do začiatku 18. storočia. Obyvatelia Ruského odovzdávali zemepánom každoročne daň a dávky, ktoré boli typické pre dediny riadené podľa valašského práva, spočívajúce v odovzdávaní povinných finančných a naturálnych platieb, ako oviec, syra, vlnených pokrovcov, konských popruhov, líščej kožky, včelieho vosku, ovsa, vajec, masla  a šindli.

V roku 1600 v obci stálo 14 obývaných poddanských domov a dva – tri domy šoltýsov. Počet domácnosti sa v obci v priebehu 17. storočia výrazne nemenil. Na začiatku 18. storočia (1703) v šoltýske domácnosti spolu chovali 27 volov, 13 koní, 19 kráv, 112 oviec, 32 ošípaných a 13 včelstiev a poddanské domácnosti 7 volov, 1 koňa, 42 oviec, 5 ošípaných a 3 včelstva. Vtedy iba 4 poddanské domácnosti boli obývané a až 17 bolo opustených. V roku 1715 je v obci vybudovaný mlyn a v roku 1728 krčma.

Z roku 1732 pochádza prvý údaj o drevenom chráme sv. Michala archanjela. Stál na lokalite Sybudka nad potokom Boutou. Výstavba murovaného chrámu Narodenia sv. Bohorodičky sa začala  v roku 1765 a dokončený bol v roku 1799. Z dôvodu výstavby Vodárenskej nádrže Starina bol tento chrám v roku 1986 zbúraný. Na jeho mieste dnes stojí drevená kaplnka. Podľa miestneho podania sa pod Ruským sedlom v dávnej minulosti nachádzal pravoslávny kláštor – monastyr. Hoci jeho existencia nie je písomne potvrdená, zo zaniknutej murovanej cerkvi sa dodnes zachoval zvon z roku 1605.

Z roku 1648 sa zachoval záznam o zbojníckom kapitánovi Fedorovi Fakašovi z Ruského. V uvedenom roku jeho zbojnícka družina uskutočnila prepad na majetok pána Vysočanského v meste Borynja (dnes Ukrajina). Pri prepade bol jej kapitán chytený, súdený a následne popravený v Sanoku (dnes Poľsko).

V tzv. Deviatich otázkach Márie Terézie z roku 1772 sa prvýkrát dozvedáme o existencii  obchodnej cesty vedúcej cez Ruské sedlo.  Tá podnietila rozvoj furmánstva a ďalších remesiel v obci ako napr. drotárstvo a tkáčstvo. Táto cesta bola v polovici 19. storočia v obci a pod Ruským sedlom pretrasovaná mimo vtedajší intravilán. Vlastníkmi majetkov v uvedenom období bol zemepánsky rod Szizmayovcov.

Pri prvom sčítaní obyvateľstva v Uhorsku tu stálo 89 domov a žilo 598 obyvateľov.  V porovnaní s okolitými obcami na prelome 18. a 19 storočia sa vo väčšom chovali ovce. Nasledujúce obdobie 19. storočia bolo v znamení chudoby  a cholerových epidémií , dôsledkom čoho bolo vysťahovalectvo predovšetkým do Ameriky. Toto obdobie pripomína prícestný kríž na hornom konci obce, ktorý dali postaviť rodáci z Ameriky.

Do života obce výraznou mierou zasiahli obe svetové vojny v 20. storočí, ktoré okrem vojnových obetí priniesli obrovské materiálne škody. Po prvej svetovej vojne boli v obci postavené kasárne finančnej stráže a prvý kultúrny dom v okrese Snina.

V období rokov 1939-44 obec pripadla Maďarsku. Vtedy bol cez Ruské sedlo zriadený hraničný priechod s colnicou medzi Maďarskom a Nemeckom. V roku 1940 tu bol zaznamenaný jej historicky najväčší počet obyvateľov (970). Oslobodená bola Červenou armádou 8. októbra 1944 po krutých bojoch o Ruské sedlo. Tieto udalosti dnes pripomína pomník Červenej armáde pod Ruským sedlom.

Po druhej svetovej vojne došlo k obnove rodinných domov v obci. V 50. rokoch tu vzniklo jedno z prvých jednotných roľníckych družstiev okrese Snina. V rámci neho bol v roku 1950 postavený ovčinec.  Družstvo zaniklo v roku 1953. Do vysídlenia sa obyvatelia obce venovali súkromnému hospodáreniu.

V roku 1967 bola v obci postavená nová škola. V 70. rokoch 20. storočia bolo vybudovaných niekoľko lyžiarskych vlekov a ubytovní pre turistov.  Stagnácia v rozvoji obce nastala v súvislosti s rozhodnutím o výstavbe Vodárenskej nádrže Starina. Zanikla v 80. rokoch 20. storočia. Väčšina jej obyvateľov sa presídlila do miest Snina a Humenné