Valašská kolonizácia na Hornom Zemplíne

(z histórie ovčiarstva)

Na osídľovaní Východných Karpát na Slovensku (územie terajšieho Horného Zemplína) sa podieľali Valasi, ktorí tu prichádzali v období od 14. do 17. storočia, predovšetkým z Valašska. Z etnického hľadiska išlo pôvodne o rusínsko-rumunské obyvateľstvo, v pôvodných písomných prameňoch nazývané Coloni Valachales alebo Valach seu Ruthéni (Valasi čiže Rusíni). Najstarší doklad o Valachoch na Zemplíne pochádza z roku 1347 z obce Lomné v panstve Čičava. Pásli ovce, hospodárili a žili podľa valašských zvyklostí a nového, v severovýchodnom Uhorsku vzniknutého valašského či rusínskeho práva. Ním sa riadilo viac ako 130 obcí na Hornom Zemplíne a tiež mesto Snina, ktoré bolo považované za najvalašskejšie mesto Uhorska. Táto skutočnosť sa premietla i do najstaršieho erbu tohto mesta, na ktorom je zobrazený Valach v gubani, pasúci ovečky. Valašské právo zaniklo v Uhorsku tereziánskou urbárskou reformou v roku 1767.

Valasi – podľa národnosti Rusíni,ktorých radíme k východným Slovanom. Pôvodne všetci boli pravoslávneho vyznania, neskôr gréckokatolíckeho. Najstarší doklad o drevenom chráme na Zemplíne pochádza z roku 1379 z Radvane nad Laborcom. Najstarší zápis o zemplínskom pravoslávnom kňazovi – baťkovi z Krásneho Brodu je z roku 1492 a súvisí s pôsobením zbojníckej družiny Fedora Holovatého z Ruskej Volovej,

Valašské či rusínske právo je súhrn právnych noriem a zvyklostí. Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6-20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností. Po uplynutí lehoty museli zemepánom každoročne odovzdávať napr. jahňa, každý dvadsiaty kus z čriedy oviec, najmenej však jeden kus, syry, oštiepky, bryndzu, kožené popruhy, desiatok z medu, vlnený koberec a šindle.

Dediny s valašským obyvateľstvom sa združovali do vojvodstiev – krajní, na čele ktorých boli valašskí vojvodovia – krajníci. Tí mali právo súdiť Valachov, riešiť sťažnosti, zodpovedali za plnenie povinností Valachov voči zemepánom a za platenie krajinskej dane kráľovi. Najstarší údaj o vojvodoch pochádza z roku 1413 od Pichného. Ďalší sídlili v priebehu 16. – 17. storočia vo viacerých obciach dnešného Horného Zemplína, napr. v Belej nad Cirochou, Krásnom Brode, Medzilaborciach, Ňagove, Slovenskej Volovej, Udavskom, Uliči, Veľkrope, Zbojnom a v Snine, ktorá bola považovaná za najvalašskejšie mesto Uhorska.

Na čele valašských dedín boli valašskí dediční richtári – kenezy, ktorí sa v urbároch označovali ako šoltýsy.

Chov oviec na Hornom Zemplíne bol v minulosti orientovaný predovšetkým na produkciu mlieka a syra (bryndze). Čiastočne i na rozmnožovací chov, predovšetkým v okolí Sniny. Lokality, kde sa v minulosti nachádzali väčšie salaše sa na Zemplíne nazývali „košiare“ alebo „košariska“. Cez Horný Zemplín sa zároveň preháňali čriedy oviec z Marmaroša na Šariš, za účelom ich predaja. V Stakčíne v 17. storočí sa vyberalo mýtne za tieto čriedy. Pôsobenie Valachov na Zemplíne dodnes dokumentujú horské lúky nad hornou hranicou lesa – poloninské lúky v Národnom parku Poloniny.

V priebehu 16. – 18. storočia sa Valasi začali venovať obhospodarovaniu pôdy a postupne strácali dovtedajší identifikačný znak – ovčiarstvo. Chov oviec vo väčšom sa presúval do početných majerov budovaných na Hornom Zemplíne. V polovici 19. storočia na celom Hornom Zemplíne bolo evidovaných takmer 30 000 ks oviec, z toho v stakčínskom obvode sa ich chovalo 7047 ks a v papínskom obvode 6214 ks oviec. Z majerov zameraných na chov oviec dominovali majere v Stakčíne (1221 ks), Udavskom (1201 ks), Pichniach (718 ks), Klenovej (672 ks), Rovnom (646 ks), Topoli (611 ks), Starine (606 ks), Pčolinom (516 ks), Papíne (490 ks), Kalnej Roztoke (445 ks), Stakčínskej Roztoke (435 ks) a Osadnom (419 ks).

V súčasnosti je chov oviec na ústupe a väčšie čriedy oviec sú chované v obciach Dlhé nad Cirochou, Driečna, Krásny Brod, Kochanovce, Myslina, Pakostov, Ruská Kajňa, Snina, Čabalovce a Ubľa.

Trembita – ovčiarska drevená trúba kónického tvaru dlhá až 5 metrov. Slúžila predovšetkým ako signalizačný nástroj medzi salašmi. Do polovice 18. storočia plnila i spoločensko-organizačnú funkciu informovania Valachov o dôležitých udalostiach v obci.  Posledná pôvodná trembita na Zemplíne sa zachovala v obci Nová Sedlica. Vystavená je v expozícii Slovenského národného múzea – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku.

Napíšte nám komentár

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *