Úchvatná zeleň, nezabudnuteľná vôňa lesa

cesta položená v krásach Národného parku Poloniny a Bieszczadského národného parku, to je Porta Rusica.

ZástavkyZ histórie

Porta Rusica

Cesta do vnútra hôr prekonávajúca horské hrebene Národného parku Poloniny a Bieszczadského národného parku.

Cesta, ktorou stáročia kráčali obchodníci, furmani, zbojníci i vojaci, cesta spájajúca dva národy.

Myšlienka oživenia tejto krásy je na dosah, možnosť vybudovania nie obyčajného turistického chodníka, ale trasy, ktorá ukáže udržateľné využitie prírodných a historických zdrojov, nie len ich bezohľadné využitie.

Takmer 60 km cyklotrás v panenskej kráse, úpravy v súlade s prírodou, obnova s dôrazom na zachovanie historických prvkov starej štetovej cesty, historické, kamenné, doskové priepusty. Unikátne historické a prírodné hodnoty, súlad človeka s prírodou, možnosť dokonalého precítenia prírody, posilnenie potenciálu Poľsko-Slovenského pohraničia.

Porta Rusica taktiež ponúka spestrenie a obohatenie ponuky regiónu na strane Slovenska a Poľska.

Z histórie

V katastrálnom území bývalej obce Ruské, v oblasti vodárenskej nádrže Starina, sa nachádza kamenná cesta Porta Rusica, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Zastávky

Obec Ruské

Prvý doklad o obci Ruské pochádza z roku 1585, kedy boli tamojší obyvatelia prvýkrát zdanení daňou uhorskému kráľovi. Jej názov dokumentuje, že ju založili Rusíni.

Založená bola na území humenského panstva Drugethovcov. Ich majetkom, resp. ich dedičov bola do začiatku 18. storočia. Obyvatelia Ruského odovzdávali zemepánom každoročne daň a dávky, ktoré boli typické pre dediny riadené podľa valašského práva, spočívajúce v odovzdávaní povinných finančných a naturálnych platieb,

Valašská kolonizácia

Na osídľovaní Východných Karpát na Slovensku (územie terajšieho Horného Zemplína) sa podieľali Valasi, ktorí tu prichádzali v období od 14. do 17. storočia, predovšetkým z Valašska. Z etnického hľadiska išlo pôvodne o rusínsko-rumunské obyvateľstvo, v pôvodných písomných prameňoch nazývané Coloni Valachales alebo Valach seu Ruthéni (Valasi čiže Rusíni).

Ruské sedlo

Ruské sedlo ako strategický vojenský bod sa stalo miestom bojov počas najväčších vojnových konfliktov 20. storočia.

V období prvej svetovej vojne sa cez sedlo dvakrát prebojovali ruské vojska. Prvýkrát to bolo v novembri 1914. Vtedy ruské vojská pod vedením generála Kornilova prelomili front a cez Ruské sedlo vtrhli do vtedajšieho Uhorska. Dostali sa až do Humenného. Obete týchto bojov boli pochované v obci Ruské pri zaniknutej cerkvi a predovšetkým v obci Starina.

Karpatský plaj

Plaj“ je staré rusínske slovo, označujúce cestu do vnútra hôr, prekonávajúcu karpatské hrebene. Najvýznamnejšou cestou sninského regiónu je Via (Porta) Rusica vedúca z niekdajšieho Uhorska do Poľska cez Ruské sedlo.

Najstaršie nepriame údaje o tejto obchodnej ceste pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Z uvedeného obdobia máme k dispozícií dva zaujímavé zápisy z roku 1772 zo Stakčína: „Kdi bi sme na to statek i vozi mali, mohli by sme gak sol do Humenného, tak i wino do Polssczi wozit, a tak furmanyit“ a z Ruského:

Priesmyk nad Roztokami – Okrąglik – Jasło

(Ruské sedlo; Porta Rusica) Priesmyk nad Roztokami – Okrąglik – Jasło

Priesmyk nad Roztokami (801 m n. m.) – Okrąglik (1 106 m n. m.) – Jasło (1 167 m n. m.)

Pohraničná trasa, dávnejšie dôležitá obchodná cesta medzi Malopoľskom a Uhorskom. Volali  ju vtedy Porta Rusica alebo ruská brána. V súčasnosti priesmykom prechádzajúca pohraničná trasa v úseku medzi Balnicou a Okrąglikom…

Bieszczadská úzkokoľajka

Ďalšia atrakcia na trase Porta Rusica – Majdan Bieszczadská úzkokoľajka

Každý, kto sa vyberá do Bieszczad a dostane sa do okolia obce Cisna, bude určite počuť o slávnom „bieszczadskom tragači“ alebo tiež o „bieszczadskej úzkokoľajke“. Aby ste uspokojili svoju zvedavosť a zistili…

Sine Wiry

Jednou z blízkych atrakcií v okolí trasy Porta Rusica sú Sine Wiry, čo je prírodná rezervácia, tvorená 7-kilometrovým fragmentom, ktorý sa nachádza na území bývalých dedín Łuh, Zawój a Polanki. Do tejto rezervácie patrí niekoľko kilometrov dlhý úsek rieky Wetlina, ako aj južné svahy kopca Połoma (776 m n. m.)…

Solinské jazero

Solina – patrí k obci, ktorú vníma väčšina Poliakov. Solinské jazero je položené severozápadne od Bieszczad, ide o najväčšiu umelú retenčno-energetickú vodnú nádrž v Poľsku. Jazero bolo vytvorené na ochranu údolia Sanu pred hroziacimi mu povodňami. Nápad vytvoriť na tomto mieste nádrž…

Partneri

Spojte sa s nami